Bratislava 1. januára (TASR) - Ľudia, ktorí sú viac ako rok bez práce, by mali byť lepšie motivovaní nájsť si zamestnanie. Zabezpečiť to má novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá nadobúda od 1. januára účinnosť.
Rezort práce totiž v novele zavádza súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy. Po novom tak majú nárok na pomoc v hmotnej núdzi tí dlhodobo nezamestnaní ľudia, ktorí si našli prácu a ich zárobok nie je vyšší ako dvojnásobok sumy minimálnej mzdy. "Cieľom je, aby ľudia, ktorí pracujú, mali vyšší príjem ako ľudia, ktorí zostávajú v hmotnej núdzi," zdôvodnil rezort.
Nárok na súbežné čerpanie dávok v hmotnej núdzi a príjmov z práce má aj občan, ktorý pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bol dlhodobo nezamestnaný, alebo dlhodobo neaktívny. To znamená, že nebol síce evidovaný ako uchádzač o zamestnanie najmenej 12 mesiacov, avšak spĺňal by status dlhodobo nezamestnaného, ak by evidovaný bol. "Poslednou kumulatívnou podmienkou je, aby fyzická osoba pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bola členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi," uviedol rezort.
Po novom tak ľudia, ktorí si nájdu prácu, majú v 1. polroku dostávať osobitný príspevok vo výške 126,14 eura mesačne a v 2. polroku majú dostávať príspevok vo výške 63,07 eura.
Podľa doteraz platnej legislatívy mali pôvodne dlhodobo nezamestnaní ľudia nárok na poberanie osobitného príspevku vo výške 63,07 eura počas šiestich mesiacov. Ich hrubá mzda ale nemohla presiahnuť trojnásobok minimálnej mzdy. Podľa zákona bol však vylúčený súbeh poskytovania pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku. To znamenalo, že ak človek dostal osobitný príspevok, strácal nárok na čerpanie dávok v hmotnej núdzi.
0